Biblia

Potom Pavol prišiel do Derby a Lystry. Tam bol akýsi učeník menom Timotej, syn veriacej Židovky, ale otca mal Gréka.

V Lystre a Ikóniu o ňom bratia vydali dobré svedectvo.

Pavol chcel, aby šiel s ním. Kvôli tamojším Židom ho obrezal, lebo všetci vedeli, že jeho otec bol Grék.

Vo všetkých mestách, ktorými prechádzali, im odovzdávali rozhodnutia, na ktorých sa uzniesli apoštoli a starší v Jeruzaleme, aby ho aj oni zachovávali.

A tak sa cirkvi upevňovali vo viere a ich počet deň čo deň rástol.

Cez Frýgiu a galatský kraj iba prešli, lebo Svätý Duch im bránil hlásať slovo v Ázii.

Keď prišli k Mýzii, pokúšali sa ísť do Bitýnie, ale Ježišov Duch im nedovolil.

Obišli teda Mýziu a zišli do Troady.

Tam mal v noci Pavol videnie: Akýsi Macedónčan stál a prosil ho: Prejdi do Macedónska a pomôž nám.

Hneď po videní sme sa usilovali odísť do Macedónska, lebo sme boli presvedčení, že Boh nás tam volá hlásať im evanjelium.

Keď sme sa odplavili z Troady, zamierili sme priamo na ostrov Samotrácia, nasledujúci deň do Neapolisu

a odtiaľ do Filíp, ktoré sú najvýznamnejším mestom tej oblasti Macedónska a rímskou kolóniou. V tomto meste sme sa zdržali niekoľko dní.

V sobotu sme vyšli za bránu k rieke, lebo sme sa nazdávali, že sa tam modlievajú. Sadli sme si a hovorili sme so ženami, ktoré sa tam zišli.

Jedného dňa, keď sme sa uberali na miesto modlitby, stretli sme akúsi dievčinu, ktorá mala vešteckého ducha a veštením prinášala svojim pánom veľký zisk.

Chodila za Pavlom a za nami, a vykrikovala: Títo ľudia sú služobníkmi Najvyššieho Boha a ohlasujú vám cestu spásy.

Robila tak veľa dní. Pavla to nahnevalo, obrátil sa a povedal tomu duchu: Prikazujem ti v mene Ježiša Krista, vyjdi z nej von! A duch z nej hneď vyšiel.

Keď jej páni videli, že tým prišli o zárobok, chytili Pavla a Sílasa a zavliekli ich na námestie pred vrchnosť.

Predviedli ich pred sudcov a povedali: Títo ľudia poburujú naše mesto. Sú to Židia

a hlásajú obyčaje, ktoré my Rimania nesmieme ani prijať, ani zachovávať.

Aj dav sa obrátil proti nim a sudcovia im postŕhali šaty a prikázali ich palicovať.

Uštedrili im veľa rán, uvrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich spoľahlivo strážil.

Keď žalárnik dostal tento rozkaz, vrhol ich do vnútorného žalára a nohy im zovrel do klady.

Okolo polnoci sa Pavol a Sílas modlili, spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali.

Vtom nastalo také silné zemetrasenie, že sa otriasali základy žalára. Všetky dvere sa odrazu otvorili a všetkým sa uvoľnili putá.

Keď sa žalárnik prebudil, videl dvere väzenia pootvárané, vytasil meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni ušli.

Ale Pavol skríkol mocným hlasom: Neubližuj si, veď sme všetci tu!

Žalárnik si vypýtal svetlo, vbehol dnu a celý rozochvený padol pred Pavla a Sílasa.

Keď ich vyviedol von, povedal: Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?

A oni mu odpovedali: Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.

A ohlasovali Pánovo slovo jemu i všetkým, čo boli v jeho dome.

Ešte v tú nočnú hodinu sa ich ujal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci.

Potom ich zaviedol do domu, prestrel stôl a radoval sa s celým svojím domom, že uveril v Boha.

Keď sa rozodnilo, sudcovia vyslali ozbrojenú stráž s odkazom: Prepusť tých ľudí.

Žalárnik oznámil Pavlovi tieto slová: Sudcovia odkázali, aby som vás prepustil. Teraz teda vyjdite a choďte v pokoji.

Pavol mu však povedal: Napriek tomu, že sme rímski občania, nás verejne a bez súdu zbili a vrhli nás do väzenia, a teraz nás tajne vyháňajú? Tak to teda nie. Nech prídu a nech nás sami vyvedú!

Tieto slová ozbrojená stráž ohlásila sudcom. Tí sa naľakali, keď počuli, že sú to Rimania.

Prišli, odprosili ich, a keď ich vyviedli, prosili ich, aby odišli z mesta.

Keď vyšli z väzenia, zašli k Lýdii, ponavštevovali bratov, povzbudili ich a odišli.